zaujimava sila *usmeje sa*..mas to dobre.. aspon nemusis vnimat ajbolest a pocity inych *zavrie oci pri bolestnych spomienkach* odkial si? *zahladi sa na nu rubinovymi ocami**pociti jej neistotu*

*šklbne perou. Pokrúti hlavou* Neviem odkiaľ som, pamätám si len určité momenty môjho života, ale odkiaľ som to naozaj neviem *povie a vydýchne si.* A ty? žiješ už vo Vamprii dlho?

nie nie.. zila som vo francuzsku.. musela som odist od rodinyypretoze som nestarla. uz su mrtvi. byvala som v jednom zamku do ktoreho sa kazdy bal vstupit. chceli ma upalit. usla som. a teraz som tu *ztazka si povzdychne* nerada spominam na svoju minulost *nervozne sa taha za rukavy*

To je v pohode nemúsime spomínať na minulosť ja si na tú svoju nepamätám *uškrnie sa na ňu a víde do svetla mesiaca*

vdaka *povie a skloni hlavu..cierne dlhe vlasy jej zakryju tvar* uz to nie je daleko *povie a pozrie na ashley.. ktora je cela osvietena mesiacom* waw *zasepka*

*usmeje sa nad jej reakciou * takto reagujú všetci ked ma vídia v sviete mesiaca* zašomre jej.* Hm to je super, že je to blízko

tvoja koza je tak leskla... moja je uz akokeby priesvitna *obzera si bledulinku chladnu ruku* tu do prava *ukaze na uzky chodnicek*

*Sebaisto si vykracovala ulickami*Banda povercivych dedincanov!!!*smiala sa*Nik tu nie.....*ako sa potichucky smiala svojim starym rodicom pocula za sebou nejaky buchot*Je tam niekto???*opytala sa do tmy ale nik jej neodpovedal*Halo!!!*stale nic*zasmiala sa povedala si ze to musela byt len nejaka zatulana macka a kracala dalej i ked uz nie tak sebaisto.Nahlila sa..chcela byt uz cim skor doma..No ked pocula ten buchot hlasnejsie a blizsie pri nej s istotou vedela ze to nemoze byt len macka....*Halo!!!Ozvyte sa!!!*uz kricala...ale nik sa neozval..Pohla sa dalej ale nestihla prejst ani 5 metrov a za sebou zacula pomale suchtave kroky.Bola pripravena sa branit ale ked na neznamu osobu dopadlo mesacne svetlo zistila ze to je len maly chlapec.Aka len bola hlupa to sa predsa nepatri na 19 rocnu mladu damu.*Ahoj ako sa volas??*Opytala na nebojacne ale chlapec jej neodpavedal*Mozem ti najko pomoct???*A priblizila sa o krok blizsie chlapec len pokrutil hlavou a nadalej na nu hladel.Prisla az celkom k nemu aby si ho lepsie obzrela ten chlapec vyzeral velmi mlady,velmy chudy a ...........velmi hladny.Chystala sa mu navrhnut aby s nou siel ku nej domov ale nestihla prehovorit ani slovo ked sa po jej pravici ozval buchot hlasnejsi ako predtym...Videsene sa tam zadivala a posledne na co si spominala bola husta cervena hmla

*zakrada sa tmavimy ulickami az kym nepride k cintorinu a schova sa za velky nahrobok...zrazu sa v tieni nieco pohne a ona zalape po dychu...po par sekundach vask tu tmavu postavu spozna a vydychne si*KONECNE!!!!*povie a kraca naproti tienu

Kde si bola???*opyta sa jej sestra a bezi k nej*Nieco ma nahanalo a .....*zarazu zmeravie strachom...na dvere ich chalupky sa ozyvalo treskanie*Co to je???*opyta sa*Ja neviem*Odpoveda jej a naklana sa z okna...*Ved to este uvidi*Povie jej sestra a z puskou v ruke kraca otvorit dvere*