Táto téma bola vytvorená pre tých, ktorí RPG ešte nehrali a chcú si ju vyskúšať, alebo pre tých, ktorí si myslia že im RPG moc nejde. TOTO JE JEDINA MIESTNOST KDE SA MOZETE DOPUSTIT CHYB BEZ TOHO, ABY BOL VAS PRISPEVOK ZMAZANY. len sa pod nim vypisem chybu, ktoru ste spravili a mozete sa tak opravit vy a ostatni. nikto predsa nie je dokonaly ze by hned vsetko vedel, v RPG treba cvik. Tu sa teda uci hrat RPG. prajem vela stastia!

*Vstúpid o Zrkadlovej miestnosti. Na sebe má čierny plášť a spod čiernej kapucne sa jej nebezpečne blískajú čierne oči. Obe ruky má v plášti a orlým zrakom sa poobzerá po celej miestnosti. Keď nezbadá takmer nikoho, rýchlym krokom ide do kúta miestnosti, kde sa oprie o stenu a pozoruje všetkých a všetko, čo sa len pohne.*

Male divca kracalo tmavou ulicou uprostred noci !zacula za sebou kroky ale neotocilo sa .tak velmi sa balo co tam uvidi.daco suchlo hned pridalo do kroku.uz bola skoro pred domom ked nieco zacitila !

*zmorená a sčasti vystrašená sa dostala na toto tmavé miesto. bola taká unavená, že ani nevládala rozmýšľať.*čo sa to len stalo?*nevedela pochopiť, prečo sa zrazu cíti tak čudne*

a podarilo sa! *vykríkla celá šťastná* tu ho určite nájdem!

*pomaly kraca snazi sa schovat v tienoch a hlada to miesto to ktore potrebuje* Kde ho len najdem ... *zamysli sa a pohladom hlada niekoho kto mu pomoze*

*do miestnosti vojde malá osôbka v čiernom a poobzera sa okolo seba. Ticho prejde ku stene a oprie sa o nu*

vidi iba ciru tmu*nevesti to nic dobre.....boji sa*,z poza chrbta citi natlak*pomaly a neisto sa otaca* .chytili ju mdloby a spaja sa s inym svetom*v jej ociach vydiet iba bielka ,trase sa,nevnima okolity svet*

*preberie sa, na zamku* ach, kde to som?*pozrela sa vôkol seba a zaspala*

Zahladel sa mi do oci svojim uprimnim a naliehavym pohladom.
"bella,ja viem dobre klamat,musim to vediet."
Stuhla som, svaly sa mi napli,akoby som cakala nejaky uder.
okraje diery v mojej hrudi sa zacinali trhat >ta bolest mi vyrazila dych

ahojte! *prišla a pozdravila*

kujuh

hm....som na spravnom mieste?*zamysli sa a nevie ako dalej*

*Vojde do miestnosti,,a sadne si celkom sama*Nenápadne sa poobzerá okolo seba,,,a potom sa záhadne vytrati z miestnosti.,,Kde je!?!?všetci sa na seba divne pozerajú"*A potom už len kráča po tmavej chodbe smerokm k dverám.........*

Ticho*Stojí pri matkinom hrobe a plače*,,čo sa to somnou deje?!?Ja plačem,,!,,*Celá vystrašena si utiera slzy z tváre*Potom si lahne do trávy,,a hládi na oblohu plnu hviezd*,,Také niečo som už roki nevidela*,,Na tomto mieste by som strávvila aj zbytok svoho života*....ale ja nemám život ....*povie si v duchu*

*Pohladom ppohladza zname budovy,parky,cesty...*Na lucenie si casom zvyknes*Povie jej vysoky mus opierajuci sa o strom ani nie 3 metre od nej*Prvy raz je to najtazsie???*Opyta sa.*Ano,prvy raz je to najtahzsie,ale mi sa stale presuvame preto to nie je lahky zivot*Iba smutne prikyvne a posledny krat prebehne pohladom po jej znamom a milom meste*Mozme ist*povedala a potesila sa tomu ze sa ubranila slzam*Usmial sa na nu*Tak podme*a tak sa dvaja upiri pobrali napriec svojmu osudu

*Uprostred noci sa zobudí*Snívalo sa jej že išla v noci k otcovmu hrobu,no počula za sebou kroky,ktoré ju dohánali*Nechcela sa obzrieť,lebo sa bála čo ju čaká*Nakoniec ked bola pri otcovom hrobe sa obzrela a uvidela tam otca*No zrazu sa zobudila a už nevedela zaspať,tak si čítala knihu ktorú jej daroval otec.No zrazu sa listy začali obracať samé od seba a zastavili až na strane 84,na tej strane boli podčiarknuté slová ktoré hovorili"zlatko ja ta neopustím"hned si domyslela že to bolo znamenie od otca.*Hned zavrela knihu a lahla si*